Hudba ako pod lupou, test slúchadiel Sennheiser Reference Class HD650

Autor: High End Slovakia | Dátum: 29.04.2009

Dátum zrodu nemeckej firmy Sennheiser sa viaže k roku 1945. Vyše šesťdesiatročná tradícia a pomerne úzka špecializácia na mikrofóny, slúchadlá a komunikačné systémy v spojení s nemeckou precíznosťou priniesla svoje ovocie aj v podobe práve testovaného výrobku.

Typológia

Slúchadlá patrili od počiatku k ťažiskovému produktu v portfóliu výrobkov značky Sennheiser, ktorá smeruje vývoj nových produktov pre bežných užívateľov, profesionálov a pre potreby firiem. Toto základné rozdelenie sa týka aj slúchadiel, ktoré v súčasnosti ponúka v niekoľkých modifikáciách – pre bežných užívateľov (dynamické slúchadlá na domáce použitie), ďalej sú to bezdrôtové slúchadlá, slúchadlá pre hráčov, dídžejov, cestovateľov, slúchadlá do ulíc, k televízii či na pódium. Kráľovskou triedou sú audiofilské slúchadlá, pričom najvyšším modelom v tejto kategórii je práve Reference Class HD650. Z typologického hľadiska ide o dynamické otvorené slúchadlá. Model HD650 vychádza z overeného vzoru Sennheiser HD600, ktorého pozitívne vlastnosti – najmä precíznosť a kvalitu reprodukcie – povýšili 650-tky na novú úroveň, a to vďaka aplikácii nových či vylepšených materiálov. Tak to aspoň uvádza výrobca a po vypočutí slúchadiel v rôznych situáciách niet dôvodu o tom pochybovať.

Dizajn

Slúchadlá už na pohľad vyzerajú elegantne a jednoducho. Sivočierna farebná kombinácia i klasický tvar zdôrazňujú solídnosť a konzervatívny štýl. Zdanlivá jednoduchosť však nie je na úkor ergonómie a kompatibility slúchadiel s rôznymi tvarmi a veľkosťami hláv. Výšku hlavového mostu nad ušnicami možno nastaviť štandardným vysunutím pružného oceľového pásu. Tieto dve výsuvné ramená sú zakončené vidlicami, v ktorých si oválne mušle, pohyblivé v oboch smeroch (mierne horizontálne pootočenie i vertikálny sklon), môžu nájsť tú správnu polohu v závislosti od tvaru lebky poslucháča. Polstrovanie po obvode každej mušle doľahne celoplošne a dostatočne pevný prítlak z hlavového mosta sa rozloží rovnomerne po celej kontaktnej ploche s hlavou. Po nasadení na hlavu sa vysúvateľné nástavce zablokujú, slúchadlá nemajú tendenciu samovoľne meniť nastavenie, takisto nepadajú pri prudších pohyboch ani netlačia pri dlhšom počúvaní.

Mäkká výstelka vnútri hlavového mostu má dve obdĺžnikové kontaktné plochy, ktoré sú pokryté odolnou syntetickou tkaninou určenou na kontakt s vlasatou časťou hlavy. Po obvode mušlí, kde sa polstrovanie dotýka lícovej časti, výrobca použil iný materiál – na dotyk pôsobí ako zamat, ale ide o špeciálny akustický hodváb. Nelepí sa a koža pod ním dýcha.

Hlavová konštrukcia je vybavená opornými prvkami, ktoré umožňujú pohodlné povytiahnutie oboch ramien súčasne. Na ľavej strane sú okrem štandardných označení L a R aj tri výstupky, podľa ktorých aj naslepo poznáme, ktorá mušľa patrí na ktoré ucho. Je to zrejmé aj pri pohľade z profilu, pretože obe oválne mušle sú spodnou časťou vychýlené trochu dopredu.

Trojmetrový medený kábel v tvare Y vedie do každej mušle zvlášť a pripája sa dvomi vidlicovými konektormi. Na druhej strane je zakončený štandardným 6,3-milimetrovým stereo jackom a vo výbave je aj krátka káblová redukcia na minijack.

Otvorená alebo zatvorená konštrukcia?

Otvorená či v tomto prípade skôr polootvorená konštrukcia znamená, že aj keď polstrovanie prilieha rovnomerne po celom obvode okolo uší, pričom ušnice zostávajú voľné, poslucháč nie je izolovaný od okolitého sveta. Menič vnútri mušle je osadený v ráme, ktorý je odolný proti rezonanciám; z vonkajšej strany ho kryje iba ochranná mriežka z tenkého perforovaného plechu. Bez izolačných materiálov sú slúchadlá o čosi ľahšie a teda aj pohodlnejšie.
Význam uzatvorených slúchadiel je neoceniteľný najmä pri profesionálnej práci so zvukom, napríklad v štúdiu, v ktorom odposluch hudobného podmazu a vlastného hlasu zo slúchadiel nesmie zachytiť citlivý mikrofón. Uzatvorená konštrukcia je nutnou voľbou aj pri práci so zvukom v exteriéri, v ktorom zvukový majster potrebuje mať dobrú kontrolu nad zaznamenaným materiálom a rozlišovať detaily playbacku alebo vzdialeného zdroja aj pri vonkajšom ruchu. Pri audiofilskom použití slúchadiel je len na poslucháčovi, pre aký typ sa rozhodne. Uzatvorené slúchadlá s dobrou izoláciou dávajú vyznieť detailom i hlbokým basom, ale zároveň vytvárajú trochu neprirodzené prostredie, podobné tomu, ako keď človek vstúpi do vytlmenej miestnosti bez odrazov a cíti sa, akoby mal zaľahnuté v ušiach. Otvorené slúchadlá, naopak, umožňujú dýchať pokožke i reprodukovanej hudbe. Rozhodujúcou položkou pri voľbe môže byť aj otázka basov. Z otvorených slúchadiel akustický tlak uniká ľahšie, na druhej strane v uzatvorených slúchadlách môže nadbytok basov zapríčiniť menšiu konkrétnosť frekvencií v oblasti stredných pásiem. Slúchadlá rôznej konštrukcie môžu mať deklarovaný aj rovnaký frekvenčný rozsah zdola, no kto by chcel počuť skutočne hlboké basy, mal by sa orientovať skôr na uzatvorené slúchadlá, ako napríklad M-Audio Studiophile Q-40 (10 Hz – 20 kHz). Mal som možnosť testovať aj tento model a aj keď v oblasti basov a akustického tlaku sa s ním HD650-ky nemôžu porovnávať, hudba v ich podaní vyznie prirodzenejšie a vyváženejšie.

Pri preverení frekvenčného rozsahu pomocou testovacieho CD som sa smerom nadol dostal k 25 Hz. Frekvenciu 20 Hz bolo počuť už iba v slabých náznakoch, zato horné pásmo 16 kHz cvrlikalo ešte celkom zreteľne.

Slúchadlá nie sú všetko

Reference Class HD650 predstavujú vo svojej triede špičku, ktorá za relatívne dostupnú cenu poskytuje exkurziu naprieč hudobnými žánrami. Zvládajú komornú klasiku, akustický džez i tanečnú hudbu a rock. Basov je tu dostatok. Neklesajú síce do subsonických pásiem, ale majú svoj objem. Otvorená konštrukcia pomáha odvádzať ich prebytok mimo posluchovú komoru, takže nedochádza k preznievaniu a stojatej rezonancii.

Slúchadlá teda možno prehlásiť za univerzálne, zároveň ale treba zdôrazniť, že nie je dôležité iba, ČO sa počúva, ale aj CEZ ČO. Ak strčíme jack do prvej diery, čo je poruke, výsledok nemusí predstaviť zvuk v plnej kráse. Mnoho slúchadlových výstupov zo zariadení, ako sú zvukové karty, mp3 prehrávače atď., dosahuje iba priemernú – monitorovaciu kvalitu zvuku. Ak to myslíme s počúvaním cez slúchadlá vážne, odporúčam pouvažovať aj o slúchadlovom zosilňovači.

Zvuk

Trojrozmerná priestorová scéna sa vytvára – ako obvykle – vo vnútri hlavy, mierne vzadu, čo utvára dojem, akoby sme stáli obrátení chrbtom k pódiu. Kvalitné reproduktory poskytujú určite vierohodnejšiu i hlbšiu panorámu, no hudba v podaní HD650 sa viac sprítomní. Plusom je, že aj keď majú veľkú rozlišovaciu schopnosť a „vidia“ množstvo detailov, ich výšky nie sú nepríjemné.
Analytický zvuk býva otvorený smerom nahor – na úkor dobrej dynamiky, muzikality a za cenu zvukových žiletiek, ktoré nás režú do uší. To však nie je prípad HD650-tiek. Dokážu podať informácie v nahrávke tak, že výsledok nemusí byť prevýškovaný na to, aby sa detaily vzájomne nezlievali, ale do jednotlivých nástrojov by bolo možné započúvať sa a sledovať ich líniu v celkovom mixe.

Pri posluchu cez zostavu Sony (viď audiohardware) sa naplno prejavili schopnosti slúchadiel a ich alumíniovej membrány reprodukovať zvuk čisto a priezračne. Komorná hudba odhaľovala jemné nuansy vo farbe jednotlivých nástrojov a dozvuky priestoru, naopak, orchestrálna hudba rozprestrela scénu do šírky s pekným rozlíšením lokalizácie i dynamiky jednotlivých sekcií.
Pri posluchu cez lampový zosilňovač JHS sa však hudba stala zaujímavejšou. Pribudlo síce skreslenie, ale zvuk ožil v panoráme, zateplili ho stredné frekvencie a emotívnejšie vyznela i dynamika. Ktorý spôsob posluchu je vhodnejší, závisí od momentálnej nálady a hudby, ktorú práve chceme počuť. Potvrdilo sa však, že to, ako slúchadlá znejú, závisí od toho, čím ich nakŕmime.

Verdikt

Môže sa stať, že pri prvom posluchu vás zvuk audiofilských slúchadiel Sennheiser nijako neomráči. Je totiž podobný ako ich vzhľad – decentný, konzervatívny a nepotrebuje dať okamžite najavo všetky svoje prednosti. Pokiaľ však položka necelých 400 € nespôsobí komplikácie rodinného typu, niet čo váhať. Slúchadlá vám vynaloženú investíciu budú splácať síce po drobných, zato však vytrvalo a neúnavne.

napísla Martin Chrobák

Tabuľka čokolády

Sennheiser HD650
Cena: 398,33 € (12000,00 Sk)

Technické údaje:

Systém:                          dynamický, otvorený
Impedancia:                  300 Ω
Frekvenčný rozsah:      16 Hz – 30 kHz (–3 dB)
                                         10 Hz – 39,5 kHz (–10 dB)
Citlivosť:                         103 dB4
Skreslenie:                   < 0,05 %

Dotykový tlak:               cca 2,5 N
Hmotnosť:                   260 g
Kábel (dĺžka):              3 m
Kábel (materiál):        OFC
Redukcia:                    6,3 mm stereo jack s redukciou na 3,5 mm (pozlátený)

Audiohardware:
zdroj: CD prehrávač Sony CDP X-5000,
ako slúchadlový zosilňovač:
1. minidisk Sony MDS JB920 prepojený s CD pomocou strieborného koaxiálneho kábla
2. elektrónkový zosilňovač JHS (2xEL84)

Audiosoftware:
Steve Hackett/Tribute, Kurt Elling/Nightmoves, Joni Mitchell/Both Sides Now (orchestral), The Chemical Brothers/Brotherhood, Stereo Video/Test CD

Audioambient: hlboká noc

Výrobca:

Sennheiser electronic GmbH & Co. KG

Am Labor 1

30900 Wedemark

Germany

www.sennheiser.com

Publikované v časopise HIGH END č.1/2009
Tento časopis ako aj ostatné 4 čísla si môžete objednať na dobierku tu!

Galéria k článku:

<< Späť na zoznam článkov Testy / Recenzie
Nahor