Interview s Kenom Ishiwatom

Na výstave HIGH END Praha som sa v najrušnejšej dobe akcie (sobota tesne po obede)
vydal na recepciu. Mal som totiž dohovorené stretnutie s Kenom Ishiwatom – osobou, ktorá stojí za písmenami K.I. na prístrojoch Marantz. Mal som miernu trému. Čo tu robím ja, mladý audiofil, ktorý si ide rovno na interview so skúseným a svetoznámym audioguru? Bol som však nesmierne milo prekvapený. Ken Ishiwata bol veľmi priaťeľský a trpezlivo znášal moje otázky, dokonca sa mu niektoré zdali aj zaujímavé.

Interview odporúčam hlavne tým dvom týpkom, ktorí boli vo výťahu, keď sme sa s Kenom viezli do kaviarne a odohral sa medzi nimi tento rozhovor:
- Ty vole, to je ten z Onkája vole! (správne sa to vyslovuje On-kjo)
- Jo, ty vole!

Musím Vám povedať, že začiatky mojej hi-fi kariéry poznačil posluch zostavy Marantz cez búdy Cabasse. Bol to silný zážitok, ktorý definoval začiatok môjho audiofilizmu. Čo Vaše začiatky?
KI: Budete sa diviť, ale moje začiatky sú takisto poznačené Marantzom.Hral som na husliach a to už od detstva. Hudbu som miloval, ale hi-fi bolo vždy nedosažitelne drahé. V desiatich rokoch som teda začal robiť na mojom prvom zosilňovači.

Bol to elektrónkový zosilňovač, že?
KI:Samozrejme, nič iného vtedy nebolo. Priateľ môjho otca ma pozval na posluch jeho zostavy. Bol to audiofil. Často som k nemu chodil, poznal som jeho aparatúru. Raz ma zavolal: “Ken, mám niečo nové.” Pustil nahrávku jazzovej speváčky. Znelo to úžasne, dodnes si pamätám ten zážitok. “Ktorý je ten nový prístroj?” pýtal som sa. On ukázal na zariadenie s predným panelom vo farbe “champagne gold”. Nádherné - bol to predzosilňovač Marantz Model 7. Tak toto bol môj prvý významnejší hi-fi zážitok.

Ktorý Marantz produkt ste kúpili ako  prvý?
KI: Ja som si vlastne nikdy nekúpil produkt Marantz, lebo to bol veľmi drahé. Až keď som začal u Marantzu pracovať, dostal som sa k ich prístrojom. Predtým som si to jednoducho nemohol dovoliť. Po tom silnom zážitku v šestnástich rokoch som si preamp Model 7 požičal, otvoril som ho a opísal som si schému zapojenia. Okopíroval som to, lebo som bol nadšený zvukom. Bolo to veľmi sofistikované zapojenie. Potom som postavil presnú kópiu stroja. Keď som bol konečne hotový, nemohol som sa dočkať, až ho zapnem. Po spustení mojej repliky sa však, žiaľ, neozval  vôbec žiaden zvuk. Ako hovorím - bolo to veľmi sofistikované zapojenie. Samozrejme, že som prístroj nepreskúmal dostatočne detailne, preto som postavil nefunkčnú vec. Napriek neúspechu znamenala táto skúsenosť pre mňa skutočne veľa. Kopírovaním Modelu 7 som sa naučil veľa dôležitých vecí o elektronike.Potom som nakoniec prototyp sprevádzkoval, ale zvuk bol veľmi ďaleko od originálu. Začal som teda meniť komponenty, všeličo vylepšovať a neskôr som robil aj exempláre pre kamarátov.

Ako ste sa dostali k práci u Marantzu?
KI: Ako som už spomínal, hral som na husliach. Mojim favoritom bol Beethoven, fascinovali ma jeho skladby. Môj profesor mi ale nedovolil hrať Beethovena na koncerte.Tvrdil, že ostatné žánre zvládam perfektne, ale na Beethovena som ešte nedorástol. Bol som zúfalý a nakoniec som z frustrácie prestal hrať na husliach nadobro. Potom so sa rozhodol študovať rádioelektroniku, ktorú som úspešne dokončil a vzápätí sa pustil spoznávať svet mimo Japonska. Chcel som byť pilotom. Skoro som nastúpil do Japan Airlines, ale dozvedel som sa, že ma chcú poslať k Japan Defence Airforce na výcvik, ktorý trvá 11 rokov. Nechcel som čakať tak dlho. Radšej som sa stal radiokomunikačným inžierom. Bolo to obdobie japonských spoločností, keď vyvíjali svoje produkty na export. Sony aj Pioneer ma oslovili so svojimi pracovnými ponukami. Sony mi ponúklo prácu v oblasti videa, Pioneer mi ponúkol džob v audiu. V roku 1968 som sa s Pioneerom dostal konečne do Európy. V roku 1978 som nastúpil do Marantzu ako koordinátor spolupráce medzi Marantzom Japan Inc. a Marantzom Europe. Zlepšil som komunikáciu a podieľal sa pritom na vytváraní nových produktov.

Ako sa dostanú iniciály K.I. na prístroj Marantz?
KI: Marantz je komerčná organizácia. Robíme produkty podľa potrieb trhu. Keď sa objaví v sortimente stroj, o ktorom viem, že keď sa trochu vylepší, tak môže byť skutočne výnimočný, tak sa pustím do jeho optimalizácie. Vlastne objavím jeho skrytý talent, tunujem a optimalizujem ho dovtedy, než som spokojný a potom dostane moje iniciálky. Čo je optimalizácia? Každý prístroj obsahuje množstvo komponentov, každý komponent má svoju osobnosť a finálna harmónia komponentov v krabici zaručuje perfektný výsledok.

Takže kontinuálne počúvate celý sortiment?
KI: Áno, tak ako sledujú futbaloví manažéri nižšiu ligu, aby objavovali nové talenty.

Čo je podľa Vás cieľom hi-fi?
KI: Vychutnať si obľúbenú hudbu doma. Nikdy však nemôžete porovnávať živú a reprodukovanú hudbu. Hudba je najvyššia forma umenia, akú luďstvo doposiaľ vyprodukovalo. Nič sa nevyrovná hudbe. Envolvement sa líší od človeka k človeku. Je štastie, že každý máme iný vkus.

Stretol som sa s určitým okruhom ľudí, ktorí sú “postihnutí” určitým hi-fi fetišizmom, napríklad sa sťažujú, že nerobíme merania prístrojov…
KI: Áno, poznám tento okruh ľudí. Oni potrebujú určité vodítko, vďaka ktorému si myslia, že tomu rozumejú a správne dokážu merania aplikovať na svet čírej estetiky. Mýlia sa však. Len malé percento ľudí meraniam správne rozumie a ešte menšie percento ich dokáže správne aplikovať. Druhá vec: Všetky meranie sú statické, neprezrádzajú nič o dynamike prístroja. Hudba nie je vôbec statická, zatiaľ som sa apoň nestretol s lepším testovacím signálom, než akým je hudbu. Dokonca aj údaje o výkone sú zbytočné, lebo určite si sa už sám stretol s tým, že papierovo silnejší zosilňovač hral horšie, než ten papierovo slabší.

Áno, niekoľkokrát.

KI: Merania a údaje sú pre ľudí, ktorí trpia tzv. syndrómom 10CD. Majú doma 10 CD, ale každý rok vymenia celú aparatúru. (smiech) Oni skrátka našli záľubu v prístrojoch a nie v hudbe. Je azda audiofilstvo o niečom takomto? Nepovažujem ich za cieľovú skupinu Marantzu.

Čo dnešná iPod generácia?

KI: Ja mám rád iPod, veľa ľudí sa kvôli iPodu vrátilo od domáceho kina späť k stereu. Verím v ľudí a ich schopnosť správne sa rozhodnúť. Ľudia vždy chcú vyššiu kvalitu a kvalita je závislá na kapacite. Keď nastane doba, že každý bude mať optické pripojenie na internet (ten je súčasťou skoro každej domácnosti v Japonsku), stanú sa dostupné skladby v bezstratovom formáte. Predstavte si, že možete mať kapacitu dvoch Terabajtov (2000 Gb) v iPode. Pri takejto kapacite už nemá zmysel robiť kompresiu hudby. Chce to len čas.

Budúcnosť analógu?

KI: Bude len pre vyvolených. Neviem si predstaviť, že by sa masy vrátili k LP. Je to citlivé a nepohodlné médium náročné na skladovanie. Keď sa poškodí, nedá sa už skorigovať. Preto si ja osobne vždy kupujem 5 kopií z každého titulu. Dve si odložím a tri používam, ale každú nechávam 3 dni odpočívať po tom, čo som ju práve prehral. Určitá čast deformácií drážok, ku ktorej dôjde pri prehrávaní, sa za 72 hodín vráti do pôvodného stavu.Takže vlastne prakticky denne počuvam iný kus.

Podľa mňa je niekedy najlepšou časťou celého hi-fi rituálu práve kupovanie softwaru…
KI: Áno, súhlasim. (usmieva sa) Hifi bolo vždy o hudbe. Because music matters.

Ďakujem za rozhovor.
Peter Fűri