Jedna z najväčších ikon amerického rocku - spevák, skladateľ a v súčasnosti aj veľký politický aktivista Bruce Frederick Joseph Springsteen, reagujúci aj na prezývku „The Boss“, už len veľmi sporadicky, ale o to účinnejšie koncertuje a nahráva. V minulosti vydal niekoľko zásadných nahrávok, ktoré sa zaradili medzi poklady rockovej histórie, a vďaka nim na seba strhol trvalú pozornosť publika i rockových publicistov. Dokázal naplniť rozprávku amerického sna a podarila sa mu závratná sólová kariéra, ktorá vyvrcholila v roku 1994, keď pozbieral celú kolekciu cien Grammy za skladbu “Streets of Philadelphia”. Ale ako sa zdá, stále nezaspal na vavrínoch a ďalej pokračuje v tvorbe unikátnych albumov, ktorými oslovuje hlavne strednú generáciu, odchovanú na kombináciách R&B, country, folku s rockovými postupmi a popovými melódiami. Nový album Working on a Dream, urobený v líniách AOR-u so všetkými charakteristikami Springsteenovej tvorby, je príčinou nasledujúceho rozhovoru, ktorý ho zastihol v momente víťazstva Baracka Obamu v prezidenstkých voľbách.

Ahoj Bruce, začnem hneď otázkami ohľadom nového albumu Working on a Dream, ktorý začína skladbou Outlaw Pete rozprávajúcou klasický americký príbeh o človeku, ktorý nemôže uniknúť svojej minulosti.

Minulosť nie je nikdy minulosťou. Je to vždy o súčasnosti a je lepšie s ňou vo svojom živote vo svojej každodennej existenci rátať, lebo opak sa niekedy nevypláca. Keď s ňou človek nepočíta, tak sa znenazdajky zjaví a začne ťa požierať, odvedie ťa od prítomnosti a ukradne ti budúcnosť. Pomaly zisťujeme, že žijeme v nočnej more, ako posledných osem rokov. Na čele sme mali slepú administratívu, ktorá sa nepoučila z minulosti a tisíce ľudí prišli o život alebo ich existencia sa dostala do trosiek. Akoby neexistoval žiaden zmysel dejín…

Táto skladba teda vyjadruje tvoje pocity a zároveň kritiku Bushovej vlády, nemýlim sa?

Áno i nie, táto skladba má síce snahu dosiahnuť charakter sociálno-politickej kritiky, ale zároveň ide ešte ďalej. Snaží sa naznačiť tie správne kroky, ktoré by mali nasledovať. Vidina blízkej smrti núti uvedomiť si, že život je konečný. Čas je tu vždy s nami a my sme niekedy z toho riadne vystrašení. Hrdina tohto príbehu ide na západ a stane sa lovcom, ktorého myseľ je zaťažená len otázkou obživy. Je to muž vyrovnaný s vlastnou minulosťou. Jeho posledné slová sú: „Nemôžeme vrátiť späť to, čo sme urobili.“ Inými slovami - vaša minulosť ostane vašou minulosťou, vždy vás bude nasledovať, sú to vaše hriechy, s ktorými sa treba naučiť žiť. Minulosť treba počúvať a poučiť sa z nej, lebo kontaminuje vašu budúcnosť.

Takže si myslíš, že mať nočné mory zo svojej minulosti je cesta ku zmenám? Týka sa to aj Ameriky?

Ale áno, veď to vidíš. Celý systém prakticky krachol a padol dolu. Všetko čo ma sprevádzalo celý môj život – zahraničná politika, sociálne otázky, ekonomika – tak to celé dospelo do pomyselného bodu zlomu. A nikto sa nepoučil z minulosti. Filozofia, ktorá sa stala základom riadenia štátu poslednej administratívy, zruinovala množstvo ľudí. Myšlienky deregulácie, neobmedzeného voľného trhu a slepej zahraničnej politiky vznikli vo veľmi radikálnom postredí a radikálne sa aj presadzovali a my teraz budeme trpieť následkami.

To sú samé negatíva, zaoberáš sa aj niečim optimistickým?

To je asi takto. Choď von a stráv 35 rokov svojho života spievaním svojich skladieb, ktoré sú hlavne o Amerike. Cestuješ po krajine od mesta k mestu a vidíš, ako žijú ľudia v jednotlivých lokalitách a tie sa výrazne líšia od toho, čo prezentuje vláda. Vidíš krajinu úplne mimo demokratických hodnôt, mimo reálnej ekonomickej spravodlivosti. Samozrejme, že to sa nedá vidieť, keď žiješ, máš prácu, máš svoje hodnoty, tak jednoducho nevidíš to, čo sa deje o sto kilometrov ďalej. A potom sa niečo stane a dotkne sa to všetkých.

Aj preto si v roku 2004 podporoval prezidentského kandidáta Johna Kerryho a od apríla 2008 si bol zapojený do kampane Baracka Obamu?

Áno. Dokonca sa mi podaril krásny výrok „peeled off the wall“ keď John Kerry neuspel. Samozrejme, že vznikol až po voľbách. Bolo to skôr o chybách, ktoré táto krajina vždy schovávala, ale teraz náhle ukázali svoju tvár. A Obama? To je pre mňa unikátna osobnosť v histórii. Jeho príbeh pozostáva až z gýčovej americkosti a zo skutočnosti, že predstavuje pre množstvo ľudí ikonu a akúsi nádej do budúcnosti a ja dúfam, že mu to vyjde a bude ešte dlho v kurze. Jeho zvolenie bolo pre mnohých neuveriteľnou chvíľou a bez nadsádzky môžem povedať, že je to jedna z najväčších vecí, ktoré sa v americkej histórii stali.

Vráťme sa však k novému albumu, na ktorom je aj skladba s priam idiotským názvom „Queen of the Supermarket“. O čom, preboha je a ako vôbec vznikla?

V blízkosti môjho terajšieho bydliska otvorili veľký supermarket. Spolu s mojou polovičkou Patti sme sa išli pozrieť a ako sme tak chodili v uličkách medzi regálmi, uvedomil som si, že tento priestor je veľkolepý, priam fantastický. A tak ma začali napadať rôzne motívy a chodením stále dookola som si niečo hmkal, ale nestálo to za veľa, až ma napadol podtext: „Chcú naozaj ľudia nakupovať v tomto obchode, alebo sa tu len tak poflakovať“?

V skladbe „Kingdom of Days“ je podaná veľmi krásna myšlienka „…nevidím leto, ale len subtilnú zmenu svetla na tvojej tvári…“

To je moja idea o čase, lebo už som dosť starý na to, aby som sa tohto neúprosného spoločníka začal obávať. Zatiaľ nie veľmi, ale už si trochu uvedomujem, že môj život sa prehupol do druhej polovice. V niektorých okamihoch sa na plynúci čas darí zabudnúť, hlavne v prítomnosti milovanej osoby. Vtedy sa hovorí o výhre lásky nad časom. Čas ako taký nemá dosah na lásku. V žiadnom veku sa netreba vzdať lásky, lebo je to pomyselný generátor životnej sily. Text sa zaoberá aj zhoršovaním zdravotného stavu, jednoducho starnutie je nevyhnutné, ikeď je krásne starnúť vedľa milovaného človeka, v ktorého očiach ostávate stále krásny a mladý.

Celý rozhovor si môžete prečítať v čísle 3/2009 .časopisu High End.

Autor článku:Martin Hoza